1. Diamanty narodené v laboratóriu majú rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti ako prírodné diamanty

Ale stále nie sú rovnaké a je dosť ľahké ich rozlíšiť. Na pestovanie diamantov v laboratóriu sa používajú dve rôzne metódy: generovanie vysokej teploty a tlaku (HPHT) a chemické nanášanie pár (CVD). Každý takýto diamant má jasné znaky, ktoré odlišujú neprírodné kamene. Tieto znaky sa určujú pomocou profesionálnych nástrojov. Navyše väčšina „umelých“ diamantov vyžaduje úpravu farby, aby sa napravilo skreslenie spôsobené počas procesu priemyselnej výroby.

2. Laboratórne diamanty sa vyrábajú za pár týždňov a väčšinou v Ázii

Väčšina kameňov vypestovaných v laboratóriu sa nevyrába v USA, ale v Číne, Indii a Singapure. Dnes sa v Ázii investuje pomerne veľa prostriedkov do výrobných kapacít a podiel ázijských výrobcov bude aj v budúcnosti rásť. Výrobcovia stanovujú pre svoje produkty požiadavky ako „šetrnosť k životnému prostrediu“, „transparentnosť“ a svedomitosť pri výrobe. Dodržiavanie týchto požiadaviek však často nie je jasné a opodstatnené a pôvod výrobku sa takmer nikdy nezverejní.

3. Maloobchodná cena znížená kvôli výrobným nákladom

Náklady na diamanty vypestované v laboratóriu takmer úplne závisia od spotreby elektriny, a preto sa výroba presúva do regiónov, kde je cena elektriny nižšia.To vysvetľuje, prečo so zdokonaľovaním technológií bude cena produktov naďalej klesať. Čo sa týka drahých kameňov ako sú rubíny, zafíry či smaragdy, cena ich laboratórnych kópií je 10% z ceny prírodných kameňov.

Je tiež dôležité vedieť, že vďaka úsporám z rozsahu, čím väčší je „umelý“ diamant vyrobený, tým nižšie sú náklady na karát, a to sa výrazne líši od cien prírodných drahokamov.

Pretože diamant vypestovaný v laboratóriu je priemyselný produkt, nemá likviditu a jeho cena začína pomerne rýchlo klesať.

4. Množstvo emisií uhlíka pri výrobe 1 karátu syntetického diamantu je rovnaké ako pri výrobe rovnakej hmoty prírodného diamantu a v niektorých prípadoch aj viac.

Výrobcovia laboratórnych diamantov často uvádzajú predpoklad, že využívajú 100% obnoviteľnú energiu.V skutočnosti sa pri výrobe takýchto kameňov využíva elektrina na báze fosílnych palív, najmä v Číne, Indii a Singapure. Presné porovnanie si vyžaduje analýzu každého jednotlivého prípadu, všetko závisí od výrobcu a energetického systému danej krajiny.

Napríklad v Singapure vyprodukuje výroba jedného karátu syntetizovaného diamantu pomocou CVD (táto metóda produkuje veľké množstvo diamantov) približne o 40 % viac emisií uhlíka ako výroba 1 karátu prirodzeného náprotivku.

5. Väčšina spotrebiteľov nepovažuje kamene vypestované v laboratóriu za pravé, keďže nepochádzajú prirodzene z útrob Zeme.

Prieskum Harris Institute z mája 2018 zistil, že 68 % spotrebiteľov v USA verí, že diamanty vypestované v laboratóriu nie sú „skutočné“. Iné prieskumy tiež ukázali, že spotrebitelia si uvedomujú chýbajúcu vnútornú hodnotu syntetizovaných drahokamov.Niektorí spotrebitelia nosili imitácie diamantov, aby si pripomenuli dôležité udalosti vo svojom živote, hoci väčšina z nich vníma takéto drahokamy ako „fast fashion“.