Vývoj je zameraný na vytvorenie alternatívneho typu batérie, ktorá dokáže napájať malé zariadenia. Príklady zahŕňajú hlásiče dymu, počítačové čipy, kardiostimulátory (kde si výmena batérie vyžaduje operáciu) a dokonca aj malé satelity.

Okrem neobvyklého formátu budú mať batérie ešte jednu vlastnosť: nie je potrebné ich dobíjať. Nepretržitá prevádzka zariadenia, ktoré ako batériu využíva diamantovú batériu, môže podľa vývojárov trvať až niekoľko tisíc rokov. Samozrejme, ak toto zariadenie nezlyhá z nejakého iného dôvodu.Dôvodom tejto bezprecedentnej energetickej účinnosti je materiál, ktorý sa stane súčasťou budúcich batérií: časť grafitu na ich výrobu sa získa z bývalých jadrových reaktorov.

Neexistujú žiadne pohyblivé časti, žiadne emisie a nevyžaduje sa žiadna údržba, iba priama výroba energie. Zapuzdrením rádioaktívnych materiálov vo vnútri diamantov meníme odveký problém jadrového odpadu na jadrovú batériu a dlhodobú dodávku čistej energie.Profesor Tom Scott z University of Bristol Interface Analysis Center

V roku 2016 tím vedcov demonštroval prototyp diamantovej batérie s použitím^{63Ni (nikel-63) ako zdroja žiarenia. Pokračujú práce na zlepšení účinnosti s uhlíkom-14, ktorý je možné získať z použitých blokov grafitu z jadrových reaktorov.}

Podľa chemika Neila Foxa bol ako východiskový materiál vybraný^{14C, pretože vyžaruje žiarenie len v blízkom polomere a je rýchlo absorbované akýmkoľvek pevným materiálom.To robí izotop nebezpečným pri prehltnutí a dotyku na koži, ale keď sa zachytí vo vnútri diamantu, prestane vyžarovať žiarenie a stane sa neškodným zdrojom energie.}

Pútavá a ľahko pochopiteľná animácia Univerzity v Bristole veľmi jasne ukazuje, ako sa uhlík-14 získa z grafitových nádob zahrievaním a potom sa premení na diamanty „uzavreté“ v obale bezpečného syntetického diamantu. Tým je výstup žiarenia mimo diamantovej "kapsuly" vylúčený.

Video diamantovej batérie Bristolskej univerzity (anglicky)